Akihito Shiota - "sto obľúbených filmov"

Akihiko Shiota, japonský režisér a scenárista, sa narodil v roku 1961 v Kioto. Po univerzitných štúdiách spolupracoval s Kioshi Kurosawom, učil na filmovej škole v Tokiu, natočil tri filmy, v súčasnosti je na voľnej nohe. Jeho film Neobzeraj sa späť, ktorého je aj scenáristom, reprezentuje Deň japonského filmu.

Koľko dní by mal mať Deň japonského filmu, keby na ňom mali byť premietnuté všetky dobré japonské filmy?

Ročne vzniká v Japonsku viac ako desať výborných filmov, takže minimálne toľko, aby sa premietli tie najlepšie.

Akým spôsobom ste pracovali s detským hercom vo vašom filme?

Moji detskí herci neboli profesionálne školené deti, boli to také obyčajné deti a robilo sa mi s nimi veľmi dobre. Tak jednoducho.

Aký je stav japonského filmu na domácom trhu vo vzťahu k americkej produkcii?

Film vznikol v Amerike, takže americká platforma mala a má vplyv na filmy celého sveta. Japonský film bol a bude americkým filmom silne stimulovaný. Tvorcovia sa ale snažia hľadať a zachovávať to špecificky a jedinečne japonské. Spomenul by som napríklad Yasujiró Ozu a Akira Kurosawu.

Majú japonskí tvorcovia snahu dostať sa do európskej distribúcie?

Japonský film začal prenikať na európsky trh za posledných päť až desať rokov. Bolo to hlavne prostredníctvom filmových festivalov, napríklad tým, že režisér Takeshi Kitano, v Japonsku veľmi známy komik, vyhral so svojím filmom Ohňostroj cenu Grand Prix na MFF v Benátkach. Takýmto spôsobom sa japonské filmy dostávajú do Európy a sú obľúbené najmä vo Francúzku a v Anglicku. Z úplne najčerstvejších by som uviedol film v britsko - japonskej koprodukcii Brat, financovaný oboma krajinami a festivalovo mimoriadne úspešný. Japonsko je v tejto veci veľmi aktívne. Vyvíja veľké úsilie predať japonské filmy na európskom trhu a najschodnejšia cesta je úspech na medzinárodných festivaloch.

Pripravujete nejaký nový film?

Práve týždeň predtým, ako som prišiel na Slovensko, dokončil som film o trinásťročnom dievčatku, Škodlivý hmyz, a v októbri by som mal začať natáčať nový film, ktorý je zatiaľ v štádiu príprav.

Chodíte do kina?

Dvakrát do mesiaca.

Sú na filmovej škole v Tokiu predmety zamerané na jedinecnosti japonského filmu?

Ako Japonec som pracoval s japonskými hercami a herečkami a pracovalo sa mi s nimi dobre. Neuvažoval som nad prácou so zámorskými hercami, ale keby som mal tú možnosť, rád by som skúsil pracovať s Isabellou Adjani.....A ešte som si spomenul. Rád by som robil aj s výbornou hongongskou herečkou, ktorá teraz žije vo Francúzku, s Maggy Chan.

Sú na filmovej škole v Tokiu predmety zamerané na jedinečnosti japonského filmu?

Predmet, ktorý by sa venoval špecifikám japonského filmu nemáme, ale touto problematikou sa zaoberáme ciastkovo na iných odborných predmetoch.

Aký predmet vyučujete?

Ja momentálne neučím, som umelec na voľnej nohe.

Aký systém filmových autorských práv je v Japonsku?

V zásade sú autorské práva rovnaké ako v zámorí, pretože japonská kinematografia je založená na západnom vzore. Systém je síce prebraný, ale neviem, ako je to v Amerike a v Európe s režisérmi. U nás režisér nemá autorské práva, scenárista áno, režisér nie.

Funguje aj v Japonsku dvojsystém veľkých komerčných kín a malých filmových klubov?

Máme podobný systém ako vo Francúzku. Neviem, ako je to u vás. Sú filmy robené s veľkým rozpočtom a existuje okolo sto kópií, ktoré sa premietajú po celej krajine. Filmy s malým rozpočtom majú dve - tri kópie. Napríklad môj film Neobzeraj sa späť má jednu kópiu, ktorá putuje po veľkých japonských mestách a takýmto spôsobom si získava popularitu. Ale na festivaly chodia najmä nízko rozpočtové filmy.

Uživí sa v Japonsku režiséra jeho film?

Ani náhodou. Hoci Japonsko je známe ako bohatá krajina, žije v nej veľa chudobných ľudí. A ja som jeden z nich.

Z. Ferenczová

Tento rozhovor se uskutečnil na 9. filmovém festivale Art film v Trenčianských Teplicích a je uveřejněn na oficiálních stránkách tohoto festivalu.

Zpět